vedel som, že mítingy potrvajú do parlamentných volieb, lebo len tie mohli zabezpečiť ich druhú požiadavku, novú, dôveryhodnú vládu. Vedel som aj to, že dva roky je dlhý čas a na predčasné voľby som neveril. Opozícia na ne nemala reálnu silu a vládna koalícia ľpela na moci ako kliešť. Radšej vymenila predsedu vlády Fica, ministra vnútra Kaliňáka (druhý, Tomáš Drucker, zbabelo odišiel sám), aj toho policajného prezidenta Gašpara a ďalších vysokopostavených policajných funkcionárov, len aby ostala ešte dva roky pri moci.
Ostala. No ostali aj mítingy. Ľudia si vydupávali na slovenských námestiach a uliciach novú vládu. Situácia sa zmenila až v novembri 2019, keď sa bratislavského Námestia SNP zmocnil Igor Matovič. Vtedy sa mítingy rozčesli. Jedny boli o slušnosti a spravodlivosti, druhé o zápase proti korupcii.
„Nejasné je len to, aká bude budúca vláda. Bude protikorupčná, ale o tom, či bude slušná a dôveryhodná, treba mať pri tomto rozložení síl oprávnené obavy.“
Rozčesli sa aj voľby 29. februára 2020. Budú viac o korupcii a menej o slušnosti a spravodlivosti. Nebudú o participatívnej, ale o orbánovsko-matovičovskej anketovej demokracii. A bude v nich celkom jedno, či je Ján Budaj zároveň členom predsedníctva OĽaNO a predsedom Zmeny zdola, alebo ráno jedným a večer druhým, lebo taká je slovenská demokracia. Kto by sa na to pýtal, veď aj predsedovia dvoch konkurenčných politických strán sa týždeň pred voľbami tešia na to, ako bude Matovič predsedom vlády. Ja som si doteraz myslel, že robia kampaň v mene svojej strany.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.