irán avizoval krátko po zabití generála Sulejmáního, že sa nebude riadiť termínmi dohody. Už od odstúpenia Trumpa od dohody a zavedenia amerických sankcií však boli pre iránsku vládu výhody, spojené s jej dodržiavaním, čoraz menšie. Napokon v novembri prezident Ruhání oznámil, že Irán začne obohacovať urán v zariadení Fordow.
Dohoda nebola dokonalá – prišla za cenu iránskej destabilizácie okolitých krajín. Obama veril, že jej dosiahnutie a dodržiavanie boli natoľko dôležité, že stálo zato prižmúriť oči nad iránskou podporou Asadovho režimu, Hizbaláhu či šiítskych milícií v Iraku.
Dohoda neobmedzuje ani iránsky balistický program, ktorého hlavným cieľom je vyvinúť životaschopné nosiče jadrových bômb. Mala navyše svoju expiračnú lehotu – Západ si ňou kúpil čas do roku 2030, počas ktorého sa mulláhovia zaviazali nevyvíjať jadrové zbrane. Po jej vypršaní by však svet čelil rovnakému problému, ale ešte pod väčším tlakom, keďže iránske nukleárne kapacity by sa len zlepšili.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.