spisoval všetko, čo bolo treba, aby sa to podarilo. Pripravoval sa na veľký deň. Všetko muselo byť na papieri a detaily dobre premyslené. Obliekol si najlepší oblek. Naposledy ho mal, keď mu promovala dcéra. Zbalil papiere, ktoré mu vytlačili v knižnici. Vložil si ich do koženej tašky, prešiel si hrebeňom po plešinke, po tých rokoch už len zo zvyku a zabuchol dvere.
Prišiel pred úrad najlepšieho právnika v meste. Opatrne zaklopal a vošiel. Úctivo pozdravil. Usadil sa. Koženú tašku si položil na kolená. Vytiahol z nej štós papierov a gumičkou previazanú hotovosť. Mladému právnikovi zažiarili oči. Starček mu na stôl položil svoje celoživotné úspory. Krátko nato mi na druhej strane republiky zazvonil telefón. Volal mi ten najlepší právnik, presne z toho mesta. Môj dlhoročný kamarát. Vraj sa chce so mnou poradiť. On, fundovaný právnik, čo toho vie asi tak trikrát viac, než ja, sa chce radiť. Polichotil. Nedbám.
Úvodné formality vynechal, hovoril nervózne a rýchlo: „Si tam? Počuješ ma? Neviem, čo mám robiť. Mám tu takého staršieho pána. Sedí vo vedľajšej miestnosti.“ „A?“ – chápavo som kládla otázky.
„Je to vedec. Fyzik. Vraj našiel chyby v školských učebniciach na všetkých stupňoch škôl. Má to tu podrobne spísané. Robil na tom niekoľko mesiacov. Najprv som si myslel, že je to blázon, ale toto sú vysoko odborné texty a porovnania.“
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.