je pravda, že vládni politici majú systémový sklon k deficitnému financovaniu verejných výdavkov. Môžu tak „poskytovať“ viac statkov bez zvyšovania daní. Vlády tým v ľuďoch živia fiškálnu ilúziu, pretože tí si neuvedomujú, že deficity sú ich budúcim daňovým zaťažením, navýšeným ešte o úroky. Dlhové financovanie výdavkov tiež umožňuje ľahšie rozrastanie štátu, pričom na „rozdávanie darčekov“ sa vlády uchyľujú viac pred voľbami.
Tretia vláda Smeru zašla s politickým populizmom naozaj ďaleko – zaťala veľké sekery spolu so zvyšovaním daňového bremena. V parlamente presadila a ďalšej vláde naplánovala deficit štátneho rozpočtu vo výške 17,5 % jeho príjmov, teda 2,8 mld. eur. Vláda zároveň tvrdí, že deficit verejnej správy bude podľa metodiky ESA 480 miliónov eur, lenže Rada pre rozpočtovú zodpovednosť ho predpokladá vo výške 1,8 mld. eur. A skutočnosť býva horšia ako vládny sľub.
Príčinou hospodárenia vlády na sekeru je jej nadmerný výdavkový apetít. Po niekoľkoročnej výdavkovej expanzii naplánovala rast verejných výdavkov aj na tento rok: o 1,7 miliardy eur. Do karát jej pritom hrali priaznivé rozpočtové vplyvy ako nízke úroky, rýchly ekonomický rast a enormný nárast daňových a odvodových príjmov. Zaviedla alebo zvýšila niekoľko daní a priaznivé vplyvy prejedla a rozpustila v ďalších výdavkoch.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.