napriek tomu, že mama spieva falošne a otcov netrénovaný tenor už poznačil vek. Predsa to je ten najlepší a najkrajší spev a najlepšie blahoželanie, ktoré si užívam s veľkou radosťou, hrdosťou a s troškou nostalgie.
Príchod do nového roka inak nijako neoslavujem, niekoľko rokov za sebou som veru tento okamih prespala. Budím sa len na hluk. Tento rok som očakávala menej ohňostrojov, menej rachotu. Nestalo sa. Stále si hovorím, že patríme medzi populáciu, ktorá má toho viac, ako potrebuje, a potom sa to odráža na zbytočnostiach. Ale to je rozhodnutie na každom jednom z nás.
V poslednom období sa mi podarilo veľa čítať. Teda, viac ako obyčajne. A zaujala ma myšlienka o hodnotách v spoločnosti. A tak si opäť listujem vo Svätom písme a čítam Ježišove myšlienky. Len tentoraz listujem trochu inak. Veľa sa pýtam a porovnávam. Keby bol Ježiš teraz tu, na Slovensku, keby mal k dispozícii všetku techniku, keby spolupracoval s mnohými organizáciami, ako by reagoval? Čo by robil?
„Zvykli sme si byť sarkastickí k všetkému, čo nás obklopuje.“
N-týkrát si predstavujem konkrétne scény: pri daniach, pri súdoch, pri užívaní si života, pri službe. A to, čo nenachádzam v týchto scénach, rozhovoroch, je sarkazmus a cynizmus. Ježiš vedel povedať veci priamo, ale nepoužíval zbrane, ktoré síce hovoria o demokracii, ale nie o slušnosti. Ak som slušný, demokratický človek, nepoužívam sarkazmus a cynizmus na adresu niekoho, komu nerozumiem, koho nepoznám.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.