chcela pomôcť, ale nevedela ako, tak aspoň vytvorila facebookovú skupinu, kde vyzvala na pomoc svojich priateľov. Vtom jej začali prichádzať stovky správ a do jej nenápadnej skupiny na pomoc Prešovu sa za pár minút prihlásili desaťtisíce ľudí.
Nečakane sa stala jedným z hlavných koordinátorov krízovej pomoci. Bez toho, aby to plánovala. Najbližšie dni bola dôležitým spojivom medzi dobrovoľníkmi, obeťami nešťastia, záchrannými zložkami, mestom a darcami materiálnej pomoci. A to všetko cez sociálne siete, ktoré často dokážu šíriť veľa zlosti, ale v ten deň šírili neuveriteľnú pomoc a človečinu.
Za monitorom počítača, ktorý koordinoval 40-tisíc dobrých duší, sedela žena z Hanušoviec nad Topľou, Ľudka. Niekto ako Igor by povedal, že obyčajná. Ja hovorím, že neobyčajná. O pár dní neskôr som sa s ňou stretla.
„Ľudka hľadala pre všetky dobré skutky adresátov.“
Pozerala som sa na drobné žieňa v okuliaroch, s vlasmi po zadok. Keď som jej povedala, že to, čo urobila, bolo úžasné, skákali jej kútiky a leskli sa jej oči. Myslím, že jej to v tom zhone ešte nestihlo povedať veľa ľudí. Chcela som to dobehnúť. Syn vedľa nej sa usmieval. Na mamu bol pyšný. Celý víkend s ňou zachraňoval desiatky ľudí. Dobre vedel, akú superhrdinku má doma.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.