prišlo nám absurdné, že keď sme mladé, nikto nás neberie vážne, potom je také desaťročné okno od nejakej štyridsiatky, keď nás možno niekto počúva, no to sa rýchlo v päťdesiatke skončí, lebo však už ako ženy patríme do starého železa.
Jedla si kuskus z krabičky, aby si schudla a ukazovala si mi svoje nové tmavé vlasy, lebo tie blond ti fakt nesvedčali.
Večer si šla spievať pre prezidentku, a potom si mi hovorila, ako ti bolo dobre, že si sa trochu pripila a taká šťastná kráčala domov.
To, že si sa ako hviezda narodila, mi bolo jasné, už keď sme točili Špinu. Decká z decákov, ktoré s tebou hrali psychiatrických pacientov, sa ťa furt vypytovali, z ktorého si decáka a ty im na to: „Ja som z Národného!“
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.