dni sú zaplnené množstvom malých a veľkých činností, ktoré jednoducho patria k životu. Bežný deň nás drží nakrátko. Vieme, čo dnes musíme urobiť. Ale môžeme to pociťovať aj ako záťaž či stres. Potom sa cítime ako škrečok v kolese, neustále beháme a utekáme, a predsa sa nepohneme z miesta.
Počas bežného dňa len zriedkakedy myslíme na to, že do nášho života znenazdajky môže vpadnúť čosi neočakávané, nešťastie, choroba, katastrofa. Samozrejme, nemohli by sme dobre žiť so stálym pocitom, že sa dnes môže stať niečo dramatické. To iba záchranári a hasiči žijú s tým, že treba byť stále pripravení na nešťastie a núdzový stav. To je ich chvályhodná služba. Ale Ježiš očakáva od náš všetkých niečo podobné: „Preto aj vy buďte pripravení.“ (Mt 24, 37-44). Ako to máme chápať? Ako žiť normálne svoje bežné dni a zároveň byť pripravení na niečo nepredvídateľné? Svoj bežný deň si môžeme naplánovať tak spolovice. Prekvapujúce veci vôbec.
Ježiš hovorí v Evanjeliu podľa Matúša o troch celkom názorných situáciách, v ktorých ľudí zastihlo niečo neočakávané. Prvý príklad si Ježiš vzal z Biblie. Veľká povodeň, potopa sveta, zastihla väčšinu ľudí nepripravených. Žili si svoje bežné životy a „nič nezbadali, až prišla potopa“. Postoj ľudí z tej dávnej doby nám nie je ani dnes cudzí. My žijeme príliš často s mottom: Po mne potopa. Priznávam, že aj mne samotnému je ťažké uveriť, že nás môže postihnúť zmena klímy, zničenie životného prostredia či hospodárske krízy. Tak nejako verím, že to nebude také zlé, ako mnohí tvrdia. A zrejme podobne zmýšľa väčšina ľudí.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.