prekvapivých mien s potenciálom hýbať očakávanými percentami je pramálo. To platí o Jánovi Oravcovi (SaS), Jánovi Benčíkovi (Za ľudí) či Jane Dubovcovej (PS/Spolu). Ich „last minute“ objavenie sa na listinách dokázalo zaujať, ale výrazne lepší konečný výsledok tej-ktorej strany nebudú znamenať.
Ak sa na chvíľu zdržíme pri folklóre, neprekvapuje ani absencia Mečiara a jeho údajnej strany Slovenská liga, ktorá bola od začiatku najmä humbugom rôznych Cabajov s nostalgiou za bývalou parlamentnou „slávou“. Ďalší blázinec, ktorý až do zjavenia sa bilbordov s Harabinom vyzeral tiež skôr na „fake party“, teda strana Vlasť, napokon kandidátku splodil. Z pár mien, ktoré tam sú, je však evidentné, že ešte viac než kompliment „neštandardná strana“ sa na Vlasť hodí výraz „rodinný podnik a kamarátšaft Štefana Harabina“.
Príkladom je dlhoročná šéfka Harabinovej kancelárie. Uvedenie kandidátky predsedom v „strane“ bez stanov, členstva a zakladajúceho snemu len trikrát podčiarklo, že v miere antisystémovo-extrémistického populizmu je Vlasť dva kroky ešte aj pred Kotlebom.
Kotleba, ako ukazuje vývoj posledných týždňov, stavil na linku taktickej „deextremizácie“ svojho profilu. Národní socialisti tým zrejme reagujú na šancu siahnuť si do pravého stredu elektorátu, ktorý, ako naznačujú preferencie, nie je celkom spokojný s inak veľmi pluralitnou ponukou.
„Kandidátka Smeru sa dá zhrnúť i tak, že svoju neistú šancu „premiérovať“ ďalšie štyri roky zobchodoval Pellegrini za budúcnosť strany čisto na obraz a podľa chuti predsedu Fica.“
Realita je však opačná ako Kotlebov vnem – jedna vec sú váhaví voliči, ktorí sa budú rozhodovať dva metre pred urnou, a druhá vec – čo pripomínajú aj kandidačné listiny – je fakt, že kresťansko-konzervatívne spektrum je v reáli pokryté veľmi husto.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.