masové občianske demonštrácie od Plzne po Košice, vyburcované aj údajnou smrťou študenta Šmída (z ktorého sa neskôr vykľul celkom živý agent ŠtB) vymietli za pár chvíľ Husáka z Hradu i článok o vedúcej úlohe KSČ z ústavy. A s nimi aj dobu neslobody, bezprávia, zločinov ŠtB, neexistencie súkromného vlastníctva či systémového pokrytectva typu „inak doma a inak na verejnosti“.
Aj keď majú kus pravdy tí, ktorí dnes hovoria, že návštevníci námestí mali veľmi pluralitné očakávania – vrátane pokračovania Pražskej jari a akejsi nemožnej demokratizácie socializmu – jeden celospoločenský konsenzus ako skala bol prítomný: Chceme demokraciu, chceme patriť k Západu a chceme právny štát. Profesor Holländer síce hovorí, že mnohí, dokonca aj právnici, dodnes netušia, čo to právny štát vlastne je, generační súčasníci normalizácie si z nej odniesli aspoň predstavu, čo je to bezprávie.
V zrkadle námestí spred tridsiatich rokov – a ešte azda pár mesiacov po tom – je dnešná slovenská spoločnosť extrémne rozdelená, čo bez výrazu extrémne platí aj o názoroch na samotný Deň boja za slobodu a demokraciu. Áno, štiepenie spoločností dokonca aj naprieč domácnosťami je celosvetovým trendom, pričom akúkoľvek jednotu na Slovensku dávno zničil hrubý povlak káuz, škandálov, neschopnosti politikov hovoriť pravdu či riešiť problémy.
„Tridsať rokov „po“ sa aj preto Slovensko polarizuje a na okrajoch radikalizuje ešte citeľnejšie, než západné spoločnosti.“
To všetko – a ešte veľa iného na čele s vraždou novinára a jeho partnerky – vyvoláva havlovskú „blbú náladu“, ktorá sa – a tu je náš problém – intuitívne stáva prvou referenciou k 17. novembru. V zmysle kladenia otázok a hľadania odpovedí, aká je súvislosť rozšírenia korupcie, klientelizmu, rozťahovania sa oligarchiátu a iných negatív súčasnosti so zmenou v roku 1989.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.