Ježiš nemal nijaké obavy z kontaktu. Prichádzal ku všetkým a rád prijímal pozvania k jedlu bez ohľadu na to, k akému smeru alebo spoločenskej vrstve patrili hostitelia: k celkom zbožným, k farizejom, k tým, čo zbožnými celkom opovrhovali, k prievozníkom. A keďže Ježiš sa stal medzitým dosť známym, no aj kontroverzným, bol podrobne sledovaný. Takisto aj on pozoroval, čo sa pri takýchto hostinách odohrávalo.
Ježiš tu predstavuje hotový obraz mravov ľudskej spoločnosti. Napriek celému technickému pokroku sa na tom totiž od jeho čias nič nezmenilo: rozruch okolo čestných miest! Mnohí hostitelia sa predchádzajú, aby vopred stanovili zasadací poriadok slávnostnej hostiny. Tam, kde je výber miest voľný, pozorujeme tlačenicu o tie najlepšie. Samoľúbosť a ctižiadosť tak nezakryto vystrčia rožky. Brať sa správnym spôsobom a sám seba považovať za správneho, to nie je bežné len pri slávnostných hostinách, to hrá veľkú rolu vo všetkých oblastiach života.
„V konečnom dôsledku nás všetkých jedného dňa odkáže na posledné miesto hodina smrti.“
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.