podľa mňa sme si to známe „miluj svojho blížneho“ vysvetlili zle. Svedčí o tom tento príbeh.
Cigánka, prostitútka, matka. Niekoľko dní po pôrode sa vzala i s dieťaťom a odišla. Nikoho nezaujímalo, kam išli, v osade nerobila dobro a preto boli vlastne radi, že zmizla. Po dvoch dňoch však našli za osadou jej Veroniku. Tak nakoniec decko nechala tu. Cigánka a prostitútka. Matka nie!
„Co som mala robic? Oca nezname, lebo jej mama sa tu s každym prespala. Ta som ju zobrala ku sebe. Hejďa kojila, ta aj jej dala. A potom aj ostatne ciganky pomohli. Odvtedy je tu, “ začala vysvetľovať Dachňa. „Tak mi buhla do šerca, že som ju nemohla tak nechac, rozumiš?“
Odo dňa, keď Veroniku našla, prešlo 16 rokov. Veronika nedávno skončila základnú školu a ide študovať za zdravotnú sestru. Žije spolu s Dachňou a Dachninou družkou Máriou. Má teda dve mamy. Pánbožko asi musel nadeliť dve, aby vyrovnal skóre. Mária je doma a stará sa o Veroniku a domácnosť, zatiaľ čo Dachňa pracuje v obecnej firme.
„Ťažko úradom vysvetliť, že to my ľúbime Veroniku, nie jej mama.“
Mária je tiež Rómka. Celú mladosť bola u nás v reedukačnom domove. „To keď máš osemnásť, musíš odísť. A ja som nevedela kam. Nikto nevie. Veľa dievčat už čakajú, ale ja som počula, že ich berú za prostitútky. Ja som tak nechcela.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.