východiskom je porovnanie daňovej kvóty, Dňa daňovej slobody a aktuálne zverejneného Dňa daňového odbremenenia. Daňovú kvótu ako pomer daňových a odvodových príjmov k HDP používa ministerstvo financií. Tá vypovedá o miere výnosov z daní a odvodov k vykazovanému produktu v ekonomike (32,7 % v roku 2017), nie o daňovej záťaži ľudí. Rýchly rast HDP navyše brzdí daňovú kvótu aj pri rastúcich daňových príjmoch.
Aj Deň daňovej slobody vychádza z makroekonomických ukazovateľov. K HDP však porovnáva verejné výdavky. Zohľadňuje tým sekeru vo verejných financiách, ktorú vláda zaťala na úkor daňovníkov do budúcnosti. Aktuálny Deň daňovej slobody 27. mája vyplynul z pomeru verejných výdavkov k HDP vo výške 39,9 %. Poukazuje však len na mieru vládneho prerozdeľovania zdrojov v ekonomike, nie na reálne daňové zaťaženie ľudí.
Tomu je bližšie na mikroekonomických základoch stojaci Deň daňového odbremenenia, ktorý podľa originálnej metodiky European Investment Centre a Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika v tomto roku pripadol na 19. august. Odvíja sa od minuloročného bremena daní ako administratívne vynútených platieb vo výške 62,5 % k mzdovým nákladom na zamestnanca s priemernou mzdou. Zahŕňa vyše 50 daní v ekonomickej podstate, od povinného príspevku zamestnávateľa na gastro lístky pre zamestnanca cez odvody zamestnávateľa a zamestnanca až po daň z príjmov fyzických osôb. Tie ako daňový klin mzdových nákladov z nich odkrojili v roku 2018 44,7 % a priemernému zamestnancovi nechali čistú mzdu na úrovni 55,3 %.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.