Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Len tak, zo zvedavosti

.vladimíra Marcinková .stĺpčeky .svet starostovej dcéry

Volali sme ho Gidi. Celým menom Agadius. Bol to staručký pán chorvátskeho pôvodu, vychýrený právnik a môj prvý šéf v rakúskom Salzburgu. V jeho firme sa to hemžilo mladými. On nás nezamestnával, on nás vychovával. Kedykoľvek išiel okolo, zatajili sme dych.

Len tak, zo zvedavosti Natália Ložeková / natalialozekova.sk

gidi mal záľubu dolovať z nás poznanie. Neakceptoval slovo „neviem“. Vybral si niekoho, postavil sa oproti a začal sa pýtať. Láskavo, ale nemilosrdne. Zaujímali ho naše názory na svetové dianie, politiku, umenie. Keď sa človek nevedel vyjadriť a odpoveď vzdal hneď na začiatku, Gidi zosmutnel a odišiel. Často opakoval, že od nás nechce nič, len „hýbať rozumom“. Sklamať Gidiho bolo ako prehrať rozhodujúcu bitku. Bol k nám taký dobrý, veril nám, dobre platil, povzbudzoval nás, brával nás na veľké stretnutia a pojednávania. Človek mu to chcel opätovať a naraz zlyhal. Mrzelo to.

Raz prišiel Gidi za mnou a povedal, že s ním budem chodiť na pojednávania ja, lebo som najmladšia a najviac sa potrebujem naučiť. Zbledla som. Gidi chodil na pojednávania v meste výlučne peši. Na súd sme to mali tridsať minút. Polhodina skúšania! Uf...

Kolegovia ma tľapkali po pleci a potajme si vydýchli, že čierny Peter nepadol na nich. Vzali ma po práci na pohárik. Dávali mi rady: „Vymýšľaj si, len nebuď ticho.“

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite