stačí málo a pravo-ľavé kompromisy vedú k nezmyselným mačkopsom: štedrejšiemu sociálnemu štátu a nižším daniam alebo príliš prísnym environmentálnym štandardom s výnimkami pre tých najhorších znečisťovateľov. Nesprávne chápaná umiernenosť je zasa neodlíšiteľná od ustráchanosti a nerozhodnosti.
Správne poňatá umiernenosť je však mimoriadne dôležitou politickou cnosťou. Vychádza z presvedčenia, že nikto z nás nie je vševediaci. A tiež z poznania, že život v pluralitnej spoločnosti si vyžaduje rovnováhu medzi spoločenskými cieľmi a hodnotami, ktoré sú navzájom v konflikte.
Aspoň tak k nej pristupuje vo svojej knihe Tváre umiernenosti (Faces of Moderation) Aurelian Craiutu, americký historik politického myslenia rumunského pôvodu. Craiutu prisudzuje cnosť umiernenosti napohľad tak rozdielnym mysliteľom ako Raymond Aron, Isaiah Berlin či Michael Oakeshott.
„Navyše, svet je zložitý a rozumní ľudia budú medzi sebou vždy nesúhlasiť.“
Nič tak dobre neilustruje nevyhnutnosť umiernenosti pre prežitie demokratickej spoločnosti, ako najpolarizujúcejší zo všetkých príkladov: interrupcie. Pri nich sa dostávajú do konfliktu dve cenné hodnoty: nárok ženy rozhodovať a nárok nenarodeného dieťaťa na život.
Pre jedných je interrupcia vraždou, pre iných je snaha interrupcie akokoľvek obmedziť neprípustným zásahom do slobody žien. Je malý zázrak, že dve skupiny ľudí s tak diametrálne odlišnými pohľadmi na jednu otázku spolu dokážu žiť v spoločnosti bez toho, aby skončili v občianskej vojne.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.