hneď vo mne zarezonoval zaujímavý príbeh z Evanjelia, z nedávneho nedeľného čítania, keď ku Kristovi priviedli chlapca slepého od narodenia a opýtali sa „Učiteľ, kto zhrešil – on alebo jeho rodičia, že sa narodil slepý?“
Väčšina filozofov je toho názoru, že na zlé otázky nemôžu byť dobré odpovede. Tisíce rokov pretrváva u človeka zlozvyk hľadať príčiny a súvislosti tam, kde nie sú, a očakávať dobré odpovede na zlé otázky.
Mnohí z nás, ak vidíme ľudské utrpenie, napríklad postihnutého, chronicky chorého, zmrzačeného človeka, spýtame sa celkom zle: Kto zhrešil? Kto pochybil? On sám (trest za hriechy)? Jeho rodičia (genetika či azda Boží trest za hriešnu mladosť)? Nedokonalé zdravotníctvo? Sociálna sieť (čiže štát)? Všetko samé zlé otázky.
V Bratislave sa pred 800 rokmi narodila ako kráľovská dcéra jedna z posledných Arpádovcov, Alžbeta. V Maďarskom breviári je označená ako Uhorská, v latinskom ako Durínska, lebo sa síce narodila vo vtedajšom Uhorsku, kam patrila aj Bratislava, ale žila a zomrela v nemeckom Durínsku, na hrade Wartburg. Na známom mieste, kde tvoril preklad biblie do nemčiny Martin Luther, kde písali Johann Wolfgang Goethe aj Friedrich Schiller.
„Alžbeta Uhorská dala svojím životom najavo, že pochopila majstrovskú odpoveď na zmysel ľudského utrpenia.“
Nepripomíname si Alžbetu preto, že bola z kráľovského rodu alebo bratislavská slávna rodáčka. Pripomíname si ju najmä preto, že ako jedna z prvých osobností vtedajšej sociálnej práce a paliatívnej medicíny (založila prvý hospic na svete) dala správnu odpoveď na ťažkú otázku o pôvode ľudského utrpenia. Na tú zlú otázku „Kto zhrešil?“ A na náš zlozvyk škodoradostne hľadať vinníkov tam, kde nie sú, očakávať príčiny tam, kde neexistujú, často vlastne iba preto, aby to zapadlo do našej eticko-príčinno-hodnotovej schémy.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.