Ústavná mína

na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.“

Text prevzatý z Listiny základných práv a slobôd bol integrovaný do Ústavy SR. Obsahuje iba dve vety, druhá je súvetie. Gramatický výklad hovorí, že na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a ako to bude fungovať, bude v zákone podľa druhej vety časti súvetia. A keďže sú u nás všetci povinne poistení, aj tí, ktorí za celý život nezaplatili na poistnom ani halier, tak pre všetkých zdravotná starostlivosť musí byť bezplatná.

Počas povinnej návštevy u vtedy novozvoleného prezidenta Gašparoviča sa spolu s kancelárom Milanom Čičom vyhlásili za tvorcov Ústavy a svorne vzdychali, ako sa im tá druhá veta súvetia nepáči. Nuž, mysleli národne a vraj sociálne. Teleologický výklad Ústavy sa interpretuje tak, že v zákone musí byť definovaný nárok poistenca na výšku úhrady zdravotnej poisťovne, od plnej po žiadnu. Žiadna vláda, pred druhou Dzurindovou, nenavrhla riešenie, ktoré by bolo v súlade s Ústavou. Výsledkom okrem iného bolo také infaustné zadlženie, až nakoniec dlhoval každý každému. Celková výška dlhu bola na úrovni 70 percent všetkých ročných príjmov zdravotníctva.

V rámci šiestich reformných zákonov sme vyriešili okrem iného aj problém s článkom 40, a to v zákone o rozsahu (hradenej) zdravotnej starostlivosti. Každej vláde, ľavej či pravej, tento zákon dal možnosť spoplatňovať časť zdravotnej starostlivosti podľa toho, na čo boli peniaze a čo chcela voličom dať. Zaujímavosťou bolo, že Fico a jeho družina si založili svoju kampaň v roku 2006 na antireforme zdravotníctva a navyše ani nepochopili, čo v zákonoch je a že okrem iného dostali do rúk inteligentný systém nastavovania úhrad. Smer dal štyri podnety na Ústavný súd, týkajúce sa reformy zdravotníctva, no ani v jednom prípade neuspel. Všetkých šesť zákonov, aj ten o rozsahu, dodnes platí.