nikdy som o mariánskom stĺpe nepísal: vzbudzuje zmiešané pocity tak ako máloktorá téma. Stĺp vztýčili obyvatelia mesta ako vďaku Panne Márii za obranu pred Švédmi na konci tridsaťročnej vojny v roku 1648. Protestanti ho logicky vnímali ako katolícky triumfalizmus. Takže v roku 1918 ho nadšený dav strhol pri odstraňovaní symbolov Rakúska-Uhorska (len vojsko vtedy zabránilo, aby nepokračoval zhodením sôch z Karlovho mosta do Vltavy). Dodnes možno vidieť, kde stával: v dlažbe je vyznačený tzv. pražský poludník, ukazujúci, kam dopadal tieň stĺpa o 12.00. Čosi ako „socha tieňa sochy“.
Po roku 1989 vznikla katolícka petícia na obnovu stĺpa. Na ňu odpovedala menšia protestantská protipetícia, k nej sa pridali liberáli a ľavica, ktorí inokedy hlásajú toleranciu k čomukoľvek. Keď pražská rada schvaľovala obnovu Staromestského námestia, na odporúčanie urbanistov sem zahrnula aj obnovu mariánskeho stĺpa. Projekt získal aj stavebné povolenie, ale nie súhlas vlastníka pozemku, pretože v roku 2017 zastupiteľstvo na návrh Strany zelených hlasovalo proti. Teraz v júni sochár Petr Váňa zo spolku pre obnovu priviezol loďou ku Karlovmu mostu 200 kusov kameňa s hmotnosťou 60 ton na základ stĺpa a pokúsil sa o začatie stavby. Pražský primátor z Pirátskej strany však poslal na námestie mestskú políciu a jej vozidlo zablokovalo miesto činu. A ani druhýkrát zastupiteľstvo nezmenilo názor.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.