Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Slová nádeje z nemocničnej postele

.christoph Schönborn .stĺpčeky .slovo kardinála

Ježišove slová mi znejú úplne inak odvtedy, ako viem o svojej diagnóze: rakovina prostaty. Ona mi jasne pripomenula, že i ja raz zomriem. Aj túto úvahu píšem v nemocnici, po operácii rakoviny.

Slová nádeje z nemocničnej postele Natália Ložeková / natalialozekova.sk

ježišovo evanjelium sa nám prihovára v každom životnom rozpoložení. Počúvame alebo čítame ho zakaždým inak, podľa toho, aká je naša súčasná situácia. No vždy je evanjelium slovom života, ktoré pomáha a stavia na nohy. Tak sa aj ja pokúsim Ježišove slová z Jánovho evanjelia (Jn 14, 23 – 29) takto prijímať, akoby tie slová chcel Ježiš teraz hovoriť práve mne.  

„Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo.“ „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam.“ „Odchádzam – a prídem k vám.“ Tieto vety z Jánovho evanjelia sú súčasťou rozlúčkových rečí Ježiša. Sú to slová, ktoré Ježiš predniesol svojim učeníkom, keď boli spolu na Poslednej večeri. On vedel, a jeho učeníci sa obávali, že ho čaká veľké utrpenie. 

Týmito slovami chce Ježiš svojich učeníkov utešiť, posilniť, no zároveň im predostrieť aj pravdu: že on odíde, to znamená v neprikrášlenom jazyku, že zomrie. Napriek tomu im hovorí: „Nech sa vám srdce nevzrušuje a nestrachuje.“ Áno, očakáva od nich, že neklesnú na duchu a nezostanú v smútení nad jeho smrťou: „Keby ste ma milovali, radovali by ste sa, že idem k Otcovi.“

„Stretol som ľudí, ktorí mali naozaj ťažký osud, ale vyžarovali takýto druh pokoja.“

Všetky tieto slová mi znejú inak, odkedy poznám svoju diagnózu – rakovina prostaty. Ona mi jasne pripomína, že aj ja raz zomriem. A hoci šanca na vyliečenie je 90-percentná, štatistika hovorí, že napriek tomu v Rakúsku ročne zomrie na rakovinu prostaty približne tisíc mužov. 

Takže predo mnou je, ako pred každým z nás, možnosť bolestnej smrti. Zažil som umieranie svojho otca na rakovinu pľúc. Vyvolávajú myšlienky na smrť vo mne strach? Vnímam ju pokojne? Som úprimný, keď poviem, že pri tom nepociťujem nijaký nepokoj?

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite