treba uznať, že rola, na ktorú sa podujal, je takpovediac nadľudská. Ani naši najlepší herci by to nedali.
Hrať naraz dve protikladné postavy, to by pri všetkej vynaliezavosti nezvládol ani Lasica a Satinský, a tí vedeli zahrať Lomnický štít i obložený chlebík. Maroš Šefčovič sa totiž pod ťarchou štátnickej zodpovednosti rozhodol predstúpiť pred voliča naraz v role európskeho diplomata i v role antisystémového hrdinu. Ako si udržať tvár profesionála s hviezdnou kariérou, plnou zásluh o integráciu Slovenska do západných štruktúr, a zároveň ukázať svetu patetickú tvár hrdinu bojujúceho proti hrozbe skazeného Západu?
Situácia je preňho o to ťažšia, že si na toto jánošíkovské telo navliekol dres Smeru. O miesto prezidenta sa uchádza preto, aby hájil systém, v ktorom sa najvyššia vládna moc prepojila s oligarchami a organizovaným zločinom. Na to zúfalé predstavenie sa odhodlal v čase, keď Bašternák sedí za mrežami a systémom donedávna chránený Marián Kočner s bohorovnou imunitou je obvinený z vraždy Jána a Martiny. Nečudo, že jeho energický nástup na uprázdnené miesto protagonistu Kuffovho ťaženia proti zlu z Istanbulu pôsobí rozpačito. Harabinova postavička v tej role pôsobila komicky i hrozivo, Šefčovič pôsobí iba trápne. Kým Kotlebovi sme jeho tisovské „Za Boha a za národ“ verili, kto uverí tomu Šefčovičovmu?
A je tu ešte ďalší nevídaný úkaz. Šefčovič by mohol celkom oprávnene vyvolať záujem psychológov náboženstva. Už po druhý raz sme na Slovensku svedkami náhlej konverzie bývalého komunistu na nefalšovaného slovenského kresťana. Najprv sa tá podivuhodná premena prihodila Robertovi Ficovi, teraz prekvapila aj Šefčoviča. Je pozoruhodné, že roky neuvedomená, latentná viera u oboch konvertitov prepukla pod ťarchou prezidentskej kampane. Kandidatúra na prezidenta ako efektívny nástroj misie? Je pravda, že títo konvertiti si len ťažkopádne osvojujú bohatstvo kresťanskej tradície. Maroš Šefčovič si z dekalógu pamätá iba päť prikázaní. Pritom jedným z nich je ťažký hriech, teda jedenáste prikázanie, ktorého umným autorom je arcibiskup Orosch. V preklade do civilnej reči znamená: Nebudeš voliť Zuzanu Čaputovú či Ferka Mikloška.
Divák je však zmätený, za tými maskami nie je nič, len postava bez tváre, bábka, ktorej povrázky poťahujú aktéri za kulisami. Maroš to má ťažké. Proti jeho maske stojí žena s odhalenou tvárou. Nekalkuluje, všetko stavila na priamočiaru úprimnosť. Tú tvár poznám roky, a nezmenila sa. Nikdy som na nej nevidel masku. Taká bola pred rokmi, keď sme sa rozprávali o tom, ako žiť svoj život pravdivo v Bohu. Taká bola, keď sme sa stretali pri jej húževnatom boji proti pezinskej skládke.
Proti sebe dnes stoja úprimnosť a maska. Šefčovič sa pri všetkej opatrnosti jedného vyznania predsa len dopustil: „Nebudem bojovať proti zlu,“ oznámil s odzbrojujúcou úprimnosťou. Kto by mu nerozumel. Áno, Zuzana dnes stojí proti tomu istému zlu, proti ktorému stála v kauze pezinskej skládky. Bol tam Kočner i ďalší smerácki chránenci, bol tam aj Robert Fico. Organizátorov protestných mítingov Fico nazval zmanipulovanými bábkami. O Sorosovi vtedy ešte reč nebola. Proti tomu zlu Maroš Šefčovič, pochopiteľne, bojovať nebude, postavil sa totiž na jeho stranu.