iste, kompetentný účtovník nám povie, či sa fiškálne pravidlá v eurozóne dodržiavajú alebo nie a koľko miliárd z rozpočtov treba zoškrtať. Na pochopenie toho, prečo sa pravidlá porušujú a čo s tým urobiť, to však nestačí. Príčinou zlej fiškálnej disciplíny nie je lenivosť či populizmus v krajinách na západ a juh od nás. A na riešenie problému preto nestačí opakovať tautológiu o nutnosti „vynucovať dodržiavanie pravidiel“.
Problém je systémový: kombinácia veľkej fiškálnej úlohy národných štátov, ich nekoordinovanosti a súčasne ich členstva vo finančne integrovanej menovej únii. Ak prestane byť solventný jeden štát, problém majú všetci. A ak by sa do insolventnosti dostala niektorá z väčších ekonomík, pád Lehman Brothers v roku 2008 by pri nej vyzeral ako jazda zábavným parkom. Krajiny eurozóny preto nenechajú žiadnu z nich len tak neriadene zbankrotovať, akokoľvek môžu európske zmluvy tvrdiť opak. To však naozaj vytvára motiváciu pre jednotlivé vlády nadmerne sa zadlžovať v očakávaní, že ich z prípadných problémov niekto dostane.
Sulíkovo tvrdenie, podľa ktorého navrhujem „zvýšiť dlh Slovenska o polovicu,“ je však hlúposť. Či sa nám to páči, alebo nie, dlhy ostatných členov eurozóny vždy boli a sú aj naším problémom. Ak si Sulík myslí, že by v takom prípade bolo lepšie, keby sme v eurozóne neboli, mal by to povedať otvorene. Ja si, naopak, myslím, že členstvo v európskej menovej únii je pre Slovensko veľkým úspechom. Akékoľvek problémy nás tam stretli, v porovnaní s našou historickou skúsenosťou ide o problémy mimoriadne príjemné.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.