napriek svojmu názvu nie je MIB menej známym bratrancom Svetovej banky či Európskej banky pre obnovu a rozvoj. Ide o relikt RVHP, založený v roku 1970, a len nedávno oživený Putinom. Jej najväčším akcionárom je Rusko a združuje aj niekoľko krajín bývalého východného bloku (Bulharsko, Rumunsko, Česko, Slovensko a Maďarsko) spolu s Kubou, Vietnamom a Mongolskom. Minulý mesiac, pred návštevou Mika Pompea v Budapešti, súbežne s vypoklonkovaním Stredoeurópskej univerzity, sa maďarská vláda dohodla s MIB, že práve Budapešť bude novým sídlom banky namiesto Moskvy.
Možno si predstaviť svet, v ktorom by MIB zohrala užitočnú úlohu? Pamätám si rozhovor s jednou známou, pohybujúcou sa v priestore multilaterálnych rozvojových organizácií, ktorá tvrdila, že členstvo v MIB by mohlo Slovensku pomôcť zohrať užitočnú úlohu v prípade zmeny režimu na Kube – podobne, ako iné rozvojové programy umožnili Ivanovi Miklošovi, aby sa stal hráčom pri presadzovaní reforiem na Ukrajine. Keďže sa však kubánsky režim nikam nechystá, ide len o fantáziu. A vzhľadom na dominanciu Ruska nebude MIB ani neutrálna, technokratická inštitúcia, z ktorej by Slovensko mohlo mať úžitok.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.