Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Nashledanou, Popelko!

.vladimíra Marcinková .stĺpčeky .svet starostovej dcéry

Keď prechádzam ulicami juhočeskej vesničky, kde žije môj priateľ, cítim sa tam ako Ibi Maiga na Slovensku v 90. rokoch.

Nashledanou, Popelko! Natália Ložeková / natalialozekova.sk

každý vie, odkiaľ ste, kto ste a ku komu patríte, bez toho, aby ste sa museli predstaviť. Keď hľadám v potravinách bryndzu, pripadám si rovnako exoticky ako Ibi Maiga v „zimušnej“ vetrovke. Ale vždy tú bryndzu majú, podobne ako všetko ostatné, čo som tam kedy hľadala. Niekedy mám pocit, že v tej dedine sú pripravení na každý katastrofický scenár. Aj na to, že o deviatej večer dostanete chuť na tortillu. Čo oni na to? „Máme, pani, 63 korun českých to bude.“ Iný vesmír. Všetko majú, všetko funguje. Ešte aj odhrnuté chodníky a odpratané cesty, keď v noci nasneží. To už vie človeka naštvať. Dumem, či majú vlastnú meteorologickú stanicu, ktorá im to hlási o dva dni skôr ako na Slovensku, alebo sú len nezvyknutí na výhovorky. K tomu majú všetky služby, aké si len viete predstaviť. Kaderník? Majú. Potraviny? Majú. Cukráreň? Majú. Plaváreň? Majú. Školy, škôlky, výstaviská, športoviská, domovy sociálnych služieb, železničná stanica, reštaurácia a samozrejme „hospůdky“, dôležité hospůdky. Na a k tomu všetkému som naposledy vygooglila aj salón krásy. 

Rozhodla som sa miestnu krásu vystaviť skúške. Zavolala som tam a hrubý hlas na druhej strane mi dal termín – hm, hneď. Bála som sa to nevziať. Nedal mi na výber. Hodila som na seba vetrovku a vybehla dolu ulicou. 

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite