moje srdce je neustále v spojení s priestormi bytia mimo mňa. Dych mu cez pľúca prináša vždy čerstvý kyslík, oživuje krv, aby krv oživovala telo. Možno práve preto sa srdce stalo symbolom duchovného centra ľudskej bytosti. Aj toto „nehmotné srdce“ je v neustálom spojení s nekonečným bytím mimo mňa. Neprestajne prijíma impulzy krásy a poznania, aby sa nimi plnilo a vysielalo prúdy zmysluplnosti, ktorými sa sýti život ducha.
„Boh stvoril všetko krásne v svoj čas,“ píše Kohelet, „do srdca človeka vložil večnosť.“ Krása sveta v nás oslovuje túžbu po dokonalosti – večnosť v srdci človeka. Milan Lasica o tej túžbe napísal pesničku. Všimol si, že je nekonečná: „Noc je krátka ako úsečka, tá túžba je dlhá ako priamka, ustavične odo mňa čosi dranká.“
O srdcový sval sa staráme, duchovné srdce nemá svalovú hmotu, a tak ho prehliadame. Čo nemá hmotu, to nejestvuje. Veda nám človeka predstavuje ako biologický stroj – počítač, nastavený genetikou na program s názvom „Život človeka xy“.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.