pochybnosti sa množia po násilnostiach „žltých viest“ v Paríži – údajne najhorších od roku 1968. Škodoradosť vidno zvlášť v pravicových kruhoch v Británii aj Spojených štátoch. „Čeliac niečomu, čo vyzerá čoraz viac ako povstanie, prezident a jeho vláda sa zdajú zraniteľnejší než predtým,“ píše Daily Telegraph. „Prezident v obkľúčení, bez politického sluchu, bez štipky pokory vo svojej osobnosti,“ hlásajú iní.
Mnohí pravičiari neznášajú Macronov technokratizmus a vyzývavé prejavy kozmopolitizmu, často kalibrované tak, aby boli v kontraste s nacionalizmom Donalda Trumpa. Majú pritom pravdu v tom, že tie sú do značnej miery len fasádou, ktorá na medzinárodnej scéne maskuje tradičnú francúzsku mocenskú politiku.
Estetika a štýl sú však v Macronovom prípade druhotné. Veľmi skoro po nástupe sa mu podarilo presadiť niekoľko veľkých reforiem, predovšetkým na trhu práce. Reformy boli pripravené v lete minulého roku, kým boli všetci odboroví predáci na dovolenkách – a keď sa vrátili, na protesty už bolo neskoro.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.