čo keď to náhodou bola len taká zlá výnimka, ktorá iba potvrdzuje pravidlo? Keď ma naposledy v tureckých kúpeľoch dvaja mocní žoldnieri išli zodrať z kože a ja som sa bránil ako čerstvo ulovená chobotnica, nestačilo mi to na ponaučenie. Masáž v krajine faraónov nie je tichá hudba, prítmie, voňavé tyčinky či orientálna vôňa masérky, ktorá hladká každý zhyb na tele. Nie, tu to je hardrock.
Nepoznajúc situáciu, zanalyzoval som to tak, že sa zďaleka musím vyhnúť všetkému, čo má v názve turecké kúpele. Pritiahol ma názov masáž. Super. Iba masáž. Mladému mužovi za pultom som vysvetlil, akú masáž očakávam. Len relaxačnú. Môj chrbát, ubolený od tureckých kúpeľov, si po troch dňoch potrebuje oddýchnuť. Podávajúc mi jednorazové masážne nohavičky, čo v týchto krajoch patrí k povinnej výbave, dal mi jasne najavo, že všetko chápe, plne mi rozumie a moje požiadavky budú naplnené. Chlapec ich asi zabudol tlmočiť ďalej. Trikrát ma prišiel skontrolovať, či mám nohavičky oblečené správne a či som už na bruchu vo vodorovnej polohe. Na všetky moje upozornenia a pripomienky reagoval: „Of course, no problem.“
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.