predvídateľné boli aj dlhé rady v deň volieb či vynútený odchod Jeffa Sessionsa deň po, podmienený Trumpovou snahou zastaviť vyšetrovanie kontaktov medzi jeho kampaňou a Ruskom. Z praktického hľadiska sa veľa nemení, keďže Trumpovi chýba systematickejšia legislatívna agenda. Len rétorika bude vyhrotenejšia, no Trumpove nominácie do vlády a na súdy budú prechádzať cez Senát ako doposiaľ – a impeachment by sa nekonal ani po ozajstnej „modrej vlne“ demokratov. Najzávažnejším javom je tak polarizácia, ktorá voľby sprevádzala. Kampane vyzerajú ako zákopová vojna a voliči na oboch stranách sa uzatvárajú do svojich bublín.
Áno, podobne ako v roku 2016 získali demokrati v absolútnych počtoch viac individuálnych hlasov ako republikáni. To však nie je odrazom nejakého neférového nastavenia amerického politického systému. Primárne je to odrazom toho, že Spojené štáty sú federáciou štátov, a nie unitárnou krajinou s jedným volebným obvodom. Napriek všetkým problémom je pritom práve federalizmus jedným z hlavných motorov amerického úspechu. Umožňuje súťaž medzi lokálnymi vládami a rôzne prístupy k spravovaniu vecí verejných. Súčasne dáva federálnej vláde právomoci na to, aby poskytovala významné spoločné verejné statky: obranu a bezpečnosť, zahraničnú politiku, spoločný trh či obchodnú politiku.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.