ekonomika rastie, zamestnanosť stúpa. Rastú teda odvody a hlavne HDP, a preto aj pri nečinnosti vlády automaticky klesajú relatívne ukazovatele dlhu aj deficitu. To je sen každej vlády.
Lenže – aby sa predchádzalo prejedaniu dobrých časov, už 45 krajín uplatňuje takzvané výdavkové stropy. Tie majú za cieľ brzdiť politikov v míňaní dodatočných príjmov. Nie je to pritom žiadna pokrízová novinka, viaceré krajiny so stropmi pracujú už 20 rokov. Dokonca to nie je ani novinka v slovenskom prostredí. Ľudo Odór so svojimi kolegami zmienku o výdavkových stropoch prepašoval aj do ústavného zákona o dlhovej brzde. A už od roku 2011 čakáme na zákon, ktorý by zviazal politikom ruky nielen v dlhodobom horizonte, ako to robí dlhová brzda, ale aj v strednodobom.
Diskusia o takomto návrhu prišla až teraz, ke|ď nečakaný nárast daňových príjmov dovoľuje vláde zvyšovať mzdy vo verejnom sektore, nakupovať armádne vybavenie nehľadiac na cenovky, či vytvárať stámiliónové rezervy na predvolebnú kampaň – hovorí sa tomu sociálne balíčky.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.