Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Boľševník

.andrej Legutký .stĺpčeky .slovo farára spod tatier

Na štarte počas súťaže nám ukázali na fotke zvláštnu rastlinu. Boľševník obrovský. Na prvý pohľad vyzerala ako nejaká prerastená rasca lúčna. Že keď budeme niekde núdzovo pristávať s našimi padákmi, tak si na tú rastlinu máme dať pozor.

Boľševník Natália Ložeková / natalialozekova.sk

hneď sme sa pýtali, čo môže byť na takej megarasci nebezpečné. Všetko. Najmä však šťava z dutej stonky a listov. Najprv na pokožke alebo slizniciach nič nerobí, no keď na ňu posvieti dlhšie slnko, objavia sa pľuzgiere a také pálenie, že sadnutie si holým líčkom do pŕhľavy bude popri tom ako pošibanie brezovou vetvičkou v ruskej saune. A o ruských saunách tu v ukrajinskej Boržave, kde sa súťaž konala, vedia svoje. 

S padákom som popod mraky letel desiatky kilometrov nad krásnou krajinou. Až sa jeden mrak rozpadol a ja som už k ďalšiemu nedoletel, sypal som dolu v klesavom vzdušnom prúde. Ani som sa nenazdal a z tritisíc metrov nadmorskej výšky, kde som sa cítil ako kráľ, som zrazu žobral úzkostlivými modlitbičkami o nejaký stúpavý prúd zúfalo nízko nad zemou. 

„Premkla ma nostalgia. Pristál som na bývalej hranici prvej Československej republiky.“

Moje letecké prístroje o nejakom možnom stúpaní zanovito mlčali. Rýchlo teda k najbližšej dedinke s cestou, na hľadanie vhodnej lúky nebol čas, podvozok z vlastných nôh vysunutý, keď sa zrazu predo mnou zjavila – biopotvora veľká ako vráta na stodole.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite