spotená do nitky z prehriatej podzemnej stanice nastúpim do chladiaceho boxu – klimatizovaného vlaku, ktorým sa vezie celý svet. Keby prišli mimozemšťania, zobrala by som ich práve sem. Mohli by tu zblízka pozorovať ľudí každého druhu, veku, vyznania, rasy či spoločenskej triedy – a navyše, nikto by si ich ani nevšimol, pretože v newyorskom metre môžete byť aj zelený či mať namiesto hlavy melón. Nikto to nerieši. Inakosť je základná esencia tohto mesta. Odtiaľto sa zdá slovenská diskusia o kampani na vodku s tvárou mulatky úplne absurdná.
„Newyorčania sa odmietajú báť.“
Vo vagóne so mnou idú aj tí, ktorí u nás pohŕdaju „sockou“. Čas sú tu peniaze a na hodiny v zápche nemajú ani oni. Tento každodenný spoločný dotyk miliónov má veľmi pozitívny efekt – ľudia sú tu k sebe milí. Musia. Bolo by neúnosné narážať na šesť miliónov hoviad denne.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.