hluchota a nemota môžu človeka izolovať, odstrihnúť ho od okolitého sveta a spôsobiť osamelosť. No vždy znova a znova sa nájdu ľudia, ktorí neodvrátia zrak, keď vidia veľké trápenie postihnutého človeka. O tom je aj scéna z Evanjelia podľa Marka, kde hlavnou postavou je hluchonemý muž. Ježiš bol práve na východnom brehu Galilejského jazera, v dekapolskom kraji. Dekapolis bolo územie pohanov. Ježiš sa však odvážil ísť aj do susednej krajiny neveriacich. Nerobil žiadne striktné hranice medzi „veriacimi“ židmi a „neveriacimi“ pohanmi. Vždy mu išlo o človeka. A o jeho srdce. Dobré srdcia nachádzal všade, bez ohľadu na náboženstvo či kultúru.
Ľudí, ktorí priviedli k Ježišovi hluchonemého, sa zjavne dotýkalo utrpenie tohto muža. Preto chceli, aby naňho položil svoju ruku. Dúfali v zázrak, dúfali, že ho Ježiš vylieči? Možno boli presvedčení, že tomuto úbohému mužovi pomôže už len jeho dotyk. Krátka scéna, v ktorej Ježiš pomôže hluchonemému, hovorí veľa o tom, čo môžeme dosiahnuť, keď sa nás dotýka utrpenie iných. No hovorí aj o tom, aký uzdravujúci môže byť súcit naplnený láskou. Najdôležitejšie je otvorené srdce. Ono môže spôsobiť zázrak.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.