norma mojej babičky bola vydať sa v sedemnástich, rok na to spraviť prvé dieťa a potom ďalších päť. Normálne bolo, že sused bil ženu, že všetci kradli kukuricu, alebo že sme sa ako malé deti hrali celý deň ďaleko od domova bez mobilov a dosahu rodičov. Dnes je normálne, že mám tridsať, deti neplánujem a môj priateľ žije na druhej strane zemegule.
Normy sa, jednoducho, menia a spoločnosť prechádza neustálou transformáciou. Ako teda vieme s takou istotou určiť, kto je a kto nie je šibnutý?
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.