vidieť na nich, že smrdia grošom, no sú tak zvláštne zmierení so svojou situáciou, so svojím životom. Kto sú tí ľudia? Sú naozaj takto spokojní? Tak som zahĺbil malú sondu v našom malom regióne. Často vidím celé rodiny, ktoré sa prepadli až na dno. Polorozpadnuté domy, zanedbaní rodičia, zanedbané dospelé deti, bez vzdelania, bez hygienických návykov, prispôsobení životu zo sociálnych dávok. Pri každom dome veľká záhrada zarastená burinou. Ovocné stromy zanedbané alebo už dávno vyrúbané a spálené v pieckach. Nič nepestujú, nič nechovajú. Nič im netreba. Všetko kúpia z auta od Poliaka.
Alkoholici sú ďalšia početná skupina. Prevažne chlapi, no neraz sa pridruží aj žena. Povinný ranný zraz je pred prvým otvoreným potravinovým obchodom. Fľaškové pivo a poldeci v plastovom obale. Tam kujú plány, ako prísť bez veľkej námahy k fľaši alkoholu. Nazberať huby, dojednať drobné práce, pomôcť s upratovaním, niečo z vyhodených vecí predať. Fungujú bártrovo. Merná jednotka je fľaša borovičky. Pri väčších zákazkách sa to mení. Dve fľaše borovičky.
„V piatok som mal stretnutie s rómskymi starostami, všetci sa rozčuľovali nad tým, že rozdiel dostávať sociálne dávky a minimálnu mzdu je taký zanedbateľný, že nemotivuje na prácu.“
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.