Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Kreslo pre Františka Mikloška: Muž, ktorý si zaslúži našu spomienku a úctu

.františek Mikloško .stĺpčeky .kreslo pre Františka Mikloška

Pred štyridsiatimi rokmi zomrel františkánsky rehoľník Jozef Vševlad Gajdoš, rodák z Veľkej Mane. Jeho celoživotnou láskou boli knihy. 

Kreslo pre Františka Mikloška: Muž, ktorý si zaslúži našu spomienku a úctu Natália Ložeková / natalialozekova.sk

napriek deviatim rokom, ktoré strávil v komunistických väzniciach celý život písal, objavoval a zachraňoval práve knihy. 

Nositeľmi knižnej kultúry boli u nás kláštory a šľachtické sídla. Knihy sa považovali v starých kláštoroch za poklady. Kartuziánski mnísi sa museli povinne zaoberať odpisovaním, vyzdobovaním a korigovaním kníh. V štatútoch sa píše, že kto vie a môže písať, no zdráhal by sa tak robiť, za trest nedostane víno. Ešte v 17. storočí za zlé zaobchádzanie s knihami hrozila exkomunikácia. 

V roku 1950 boli v Československu zrušené všetky kláštory. Vzácne knihy, ktoré kláštory stáročia opatrovali, likvidátori často nahadzovali na vlečky áut a odvážali na nevyhovujúce miesta. Napríklad knižnicu komárňanského benediktínskeho kláštora uložili v Komárne do pivnice, kde podľahla skaze. 

„V čase mobilov a slúchadiel si už ťažko vieme predstaviť osamelého, chorľavého, ale zapáleného rehoľníka, ktorý zachraňoval knihy.“

Podobne to bolo aj so šľachtickými knižnicami. Keď Matica slovenská po prepustení z väzenia zamestnala Gajdoša na dva roky ako dokumentaristu, pracoval v opustenej Apponyiovskej knižnici v Oponiciach. Najprv vyčistil priestrannú miestnosť, poukladal rozhádzané fondy, rozdelil na odborné skupiny, skatalogizoval ich a preskúmal. V tom istom čase na chodbách a na chóre kaplnky na Bojnickom zámku skúmal fondy Zayovskej knižnice grófov z Uhrovca. 

Kniha, ktorú z Gajdošových článkov v roku 2004 zostavil Július Pašteka, má názov V tichu kláštorov a knižníc. Čítame v nej, aké boli osudy vzácnych kníh na našom území, ako vznikali, alebo k nám doputovali a kde nakoniec skončili. V čase mobilov a slúchadiel, ktoré vidíme na každom kroku, si už ťažko vieme predstaviť osamelého, chorľavého, ale zapáleného rehoľníka, ktorý v čase neslobody zachraňoval knihy a pamäť tejto krajiny. 

Jozef Vševlad Gajdoš si zaslúži našu spomienku a úctu.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite