denní ľudia zamykali dvere áut, vo farebných sakách brali do rúk kufríky. Velebila som v duchu to hemženie s mladíckym okúzlením hodným Walta Whitmana, až kým sa na mňa jeden z tých denných ľudí nezadíval.
Ten muž v dokonale padnúcom saku, s drahým koženým kufríkom, na ktorý by som sa ja nikdy nezmohla, sa niežeby neusmial. Od potláčanej zlosti zatínal čeľuste. Trieskal dverami auta a pozeral sa na mňa s takou nenávisťou, že by to zabilo aj hada. Zmeravela som. Ten chlap mal namále, aby mi rovno jednu neuvalil za to, že si tam sedím ako sama Cvetajevová s pohárom vína večne nedopitým.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.