pápež svoj návrh komentoval slovami: „Začlenenie nových kardinálov do rímskej diecézy vyjadruje neoddeliteľné puto medzi Petrovým sídlom a partikulárnymi cirkvami po svete.“
V súčasnosti je 115 kardinálov pod 80 rokov, teda voličov pápeža, z toho je z Európy 48. Kresťanstvo sa rozšírilo do celého sveta z Európy, no dnes je starý kontinent svedkom, ako v cirkvi postupne narastá vplyv okolitého sveta.
František prišiel na pápežský stolec s neeurópskou životnou skúsenosťou, ale jeho kroky smerujú najmä k vyspelému západnému svetu, aby sa obnovil. Kľúčový moment, ktorý priniesol, je ten, že zostúpil z palácov, rezidencií a cirkevných inštitúcii, priblížil sa k človeku a s porozumením ho objal. Je ľahšie hovoriť do mikrofónu o nebezpečenstve imigrantov, ale je ťažšie to povedať jednému z nich v utečeneckom tábore v Jordánsku, Grécku alebo Taliansku. V čase globalizácie pápež hľadí na svet cez konkrétneho človeka, a nie cez štatistické alebo ekonomické ukazovatele.
Západná, často bohatá spoločnosť i cirkev budú musieť načúvať aj miestnym cirkvám, ich problémom a videniu sveta – a to je druhý záchranný pás, ktorý pápež hádže západnému svetu. Vidieť a nechať sa konfrontovať aj iným pohľadom na úspech a život, než sme si zvykli. Aj toto nás môže obohacovať.
Pápež je starý, ale stihol odkryť taký pohľad na svet a vytýčiť takú cestu, že sa už nebude dať vrátiť späť.