Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Čo ma naučili vinice

.christoph Schönborn .stĺpčeky .slovo kardinála

Keď sa idem prejsť do vinohradov pri mestečku Retz, zakaždým znova žasnem nad viničom a nad prácou vinárov. Priznávam, že prechovávam zvláštnu lásku k vinohradníckej krajine okolo Retzu.

Čo ma naučili vinice Natália Ložeková / natalialozekova.sk

je to už odvtedy, keď som ako šestnásťročný (čo bolo dávno) prvý raz spoznal tamojší dominikánsky kláštor. V ráde dominikánov som našiel to správne miesto pre moje povolanie. Tomuto rádu ďakujem za veľa v mojom živote. No a v tomto kláštore sa po stáročia dorábalo aj víno. Hlboké, starobylé pivnice sú dodnes svedectvom dávnych čias.

Aféra s rakúskym vínom z roku 1985 sa dotkla aj Retzu (zistilo sa vtedy, že vinári pre vyššie zisky pridávali do vína dietylénglykol, toxickú látku používanú ako rozpúšťadlo – pozn. red.). Bolo to dno pre rakúsku produkciu vína, ale aj obrat. Došlo k totálnej zmene myslenia. Veľmi bolestivé boli vtedy priame následky „glykolového škandálu“, ale z dlhodobého hľadiska boli tie dôsledky napokon plné požehnania pre domáce vinárstvo.

Prečo to spomínam? Pretože to súvisí s tou časťou Evanjelia podľa Jána, v ktorej Ježiš sám seba nazýva pravým viničom; Boha, svojho otca, nazýva vinohradníkom; a nás výhonkami viniča.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite