spomínam si teraz na svoje rozhovory s výpalníkom koncom deväťdesiatych rokov. Doba sa menila a oni si začali zakladať eseročky. Legalizovať sa. V dobrom rozmare mi Viking (tak ho prezývali v base), vraví: „Radšej sa poveziem krátky život v koči, ako by som mal chodiť celý život pešo.“ Celkom ma to prekvapilo. Hovorím mu vtedy bez okolkov, veď čo, zabije ma? „Prečo? Veď chodiť pešo je najzdravšie!“ Uchechtol sa, zmysel pre humor mal.
Tak sa začali naše občasné rozhovory pri preberaní obálky s výpalným. Viking prišiel taxíkom, zazvonil v kancli, ja som mu otvorila, podala obálku, na ktorú sme si odkladali bokom z tringeltov, a on sa zrazu nemal hneď na odchod.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.