a predsa akoby som ho poznala z pradávnych životov, snov, hlboko, navždy. Zaplaví ma vlna lásky: Milujem ho ako stred vesmíru, ako vlastné detstvo, ako slnko zaliate v tom detstve. Beží k nemu moja krv a naťahuje ruky. Nie ja, to moja vlastná krv k nemu beží. Je to tá najprirodzenejšia láska na svete. Hrejivé teplo.
A potom je tu druhý syn. Zázrak a tajomstvo. Najlepšie sa o ňom šepká zasväteným. Lebo tí, čo nemajú adoptované dieťa, to nepochopia. Alebo tomu ani veľmi neveria, vidím to na nich. Beží ku mne náš adoptovaný synček. Je to jeho prvá jar na ihrisku za domom na vlastných nohách.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.