Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Metastázy

.daniel Pastirčák .stĺpčeky .slová z kaplnky

Zhora i zdola prúdia na námestia zástupy, prázdny priestor je do posledného miesta zaplnený ľudským teplom; emóciou spoluúčasti i rozhodného vzdoru. Žijeme náš tretí pokus o slobodu.

Metastázy Natália Ložeková / natalialozekova.sk

tie dva smrteľné výstrely nás prebudili z letargie. Prebudili sme sa do skutočnosti, ktorá nám pripadá ako nočná mora. Noc si žiada svetlo. Všetci môžeme byť tými svätými, ktorí našej krajine tak žalostne chýbajú. Ako sme mohli dopustiť, že stav našej spoločnosti dospel až sem? Nemáme inú možnosť, než trvať na spravodlivosti, postaviť sa na odpor smrtonosnej chorobe korupcie, ktorá v našej krajine prerástla do organizovaného zločinu. Projektily, čo zasiahli Martinu a Jána, boli namierené i na nás. Padli v našom mene. Musíme zažať lampy a postaviť sa  na ich miesto. 

„Pred časom ten druhý, bradatý Robert, mával tričkom Hedvigy: „Zbila sa sama.“

Na prvom, ešte spomienkovom pochode nebola nijaká tribúna, iba návršie, na ktorom kedysi stál biely blok kameňa. Symbol nehybného zotročenia. Z kameňa trčal Gottwald, akoby naznačoval, že tí, ktorí nás do toho obludného kameňa zakliali, boli sami zotročení. Na plošinu nad námestím vtedy vystúpil prezident s lampou v ruke. Nik ho nepredstavil. Stál tam ako občan medzi občanmi, nijaký prejav, iba jedna veta a po nej ticho. Ticho pre Jána a Martinu. V tej chvíli som ďakoval Bohu za to, že máme prezidenta so srdcom na pravom mieste.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite