najprv so smiechom pochválila nový účes Zuzky Wienk a potom sa zvesela obrátila na mňa: „A prídu aj nejakí ľudia?“ Len som naprázdno preglgla. Akciu sme organizovali sami s kapelou. Okolo improvizovaného pódia stála hŕstka ľudí. Krvi by sa vo mne nedorezal, ako sa vraví, ale kdesi vzadu v mozgu ma pošteklil ten veselý smiech pani ombudsmanky. Prekvapil ma. Bol to dievčenský smiech, zvonivý, aký môže mať len človek v hĺbke duše šťastný a spokojný, človek plný humoru. Priam zahrial pri srdci. Pri pohľade na tie dve štebotajúce bojovníčky, Dubovcovú a Wienk, mi prebehlo vystresovanou hlavou: Tieto dámy sa naozaj môžu baviť o účesoch, koľko len chcú, panebože. Spravili dosť.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.