náš vzťah bol vždy pozitívny,“ povedal nedávno bývalý premiér Silvio Berlusconi, „a signora Merkel našu kampaň podporuje so všetkou rozhodnosťou“. Málokto si predstavoval (ja vonkoncom nie), že by sa súdne trestanému 81-ročnému expremiérovi, ktorý pre svoju kriminalitu nemá dovolené kandidovať na verejné funkcie, podaril takýto návrat, a už vôbec nie pod centristickou vlajkou Európskej ľudovej strany (EPP). Podľa všetkého však Berlusconiho stávka na merkelovský pravý stred vyjde. A možno bude jeho opätovný vstup do talianskej politiky práve tým, čo udrží mimo moci nepredvídateľné Hnutie 5 hviezd (M5S), prípadne ho zviaže koaličnými kompromismi.
„Nad extrémistami v Berlusconiho radoch netreba zatvárať oči.“
Ak mal niekto Taliansko zachrániť od populizmu, tak to určite nebol priekopník veľkohubých sľubov a hulvátstva Berlusconi, ale mladý líder ľavicovej Demokratickej strany Matteo Renzi. Pri nástupe do premiérskej funkcie v roku 2014 bol Renzi akýmsi proto Macronom, ktorý sľúbil očistiť taliansky bankový sektor od zlých úverov a dramaticky uvoľniť trh práce. Ani jedno, ani druhé sa mu celkom nepodarilo. Napriek skromnému rastu sú talianske reálne príjmy na úrovni roku 1998, viac než 15 percent bankových úverov sa nespláca a krajina stále trpí veľkou dlhovou záťažou.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.