kritici čítajú kardinála Duku zle, keď mu v liste vyčítajú príchylnosť k prezidentovi Zemanovi alebo „hnednutie cirkvi“ (po voľbách napísal Duka gratuláciu aj šéfovi proticudzineckej strany Tomiovi Okamurovi). Kardinálov príbeh je však zložitejší. Politického väzňa komunizmu a vzdelaného dominikána netreba podozrievať, že by bol slaboch, mocichtivý alebo hlupák. Po prvé, snaží sa napĺňať svoju predstavu o úlohe českého primasa. V inak nudnom životopisnom rozhovore z roku 2008 sa úprimne vyznal, že sa mu „viac ako vláda politických strán páči vláda stavov“, rozumej režim so silnou úlohou cirkvi, odborov a armády (Duka je z vojenskej rodiny).
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.