Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Behali sme kdekade

.vladimír Ledecký .stĺpčeky .svet hrhovského starostu

Do obce sa nasťahoval Vlasťo. Podľa zvestí, ktoré ho predchádzali, seriózny lekár. A on si len tak po dedine denne pobehoval. 

Behali sme kdekade Natália Ložeková / natalialozekova.sk

ľudia sa divne prizerali. Na dedine sa behá len raz do týždňa, a to v nedeľu na futbalovom zápase. A ešte dvakrát ročne na hasičských pretekoch, spravidla bez tréningu. No a občas ešte na autobus.

Práca aj veľká rodina Vlasťovi zaberali veľa času, tak sa snažil využiť na tréning každú voľnú chvíľku. Jeho veta: „Na behanie nikdy nie je zlé počasie,“ zľudovela. Používame ju pre každú činnosť. Pamätám si, ako spomínal na jeden odbehnutý košický maratón. Na predposlednom kilometri, keď si už nohy len ťaháte za sebou a beháte už iba hlavou, lebo energia sa dávno minula, po chodníku išla z kroka na krok mestská panička a rozčuľovala sa do telefónu: „Tak si predstav, Anička, teraz kvôli týmto, čo tu pobehujú, ja musím ísť dvesto metrov peši na zastávku.“ Nedalo sa to nepočuť, a tak zareagoval: „Pani, ja na tridsiatom deviatom kilometri.“ „A čo ťa mám ľutovať?“ zrúkla na neho. „Nie, nie teba, Anička ...“ pokračovala do telefónu nahnevane ďalej. 

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite