je to akoby prienik množín a také prieniky zostávajú zväčša takým neprebádaným prostredím, ktoré ma vždy fascinovalo. Ukazujú možnosť spájať príjemné s užitočným a vydolovať tak z minima maximum, teda zo všetkého to naj. Nie je to azda tak, že sa vo vzťahu medzi mužom a ženou stretajú tak fašiangové, ako aj pôstne obdobia? Nejeden tvrdí, že práve tento oxymoron je na manželstve najlepší.
Je to podobné, ako keď muž povie žene v radostnom ošiali: „Počuj, ja ťa tak ľúbim, že na svoj dom si veľkými písmenami napíšem tvoje meno.“ Nuž, a žena v atmosfére pôstneho sebazáporu odtuší: „Nie, nie, nie, radšej prepíš svoj dom na moje meno.“ Možno je to úsmevné, no odkedy je manželstvo manželstvom, prebiehajú v ňom interakcie medzi bezstarostnou radostnou láskou a pokáním plnej krízy. Keď ide o sviatostné manželstvo, tak jednotiaci princíp medzi manželmi – Ježiš Kristus – ich ešte iným spôsobom učí bezpodmienečnej láske, ktorá umýva nohy. Taká láska si žiada celoživotné rozhodnutie.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.