Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Kolibka

.andrej Legutký .stĺpčeky

Predvianočné spovedanie vie kňazov vyčerpať. Aby sme to sebe i veriacim uľahčili, vždy v susedných farnostiach spovedáme viacerí. Ľudia nemusia toľko čakať a môžu si sami vybrať spovedníka. Kňazi s horším sluchom sú žiadaní. A tí, čo k spovedi zvyknú pridať aj menšiu kázeň, sú zas obchádzaní.

Kolibka Natália Ložeková / natalialozekova.sk

v Liptovskom Mikuláši sa vianočné spovedanie natiahlo. Keď som nastupoval do auta, zazvonil mi mobil. Jednej mojej veriacej v rómskej osade sa vraj priťažilo.

Vedel som, o koho ide. Diagnóza bola zlá. Bývala v najchudobnejšom domčeku važeckej osady. Nezabudnem, ako som sa zľakol, keď som k nej šiel prvýkrát. Vstúpil som do kolibky a tá sa pod mojou váhou prevážila. Podlaha pod nohami klesla.

"Pred polnocou som bol na fare. Pri dverách stáli dve zasnežené postavy."

Synovi, ktorý mi zavolal, som povedal, nech počkajú pri fare. No ísť tých pár desiatok kilometrov po diaľnici bola chyba. Vietor, záveje, nehody, kalamita. Kolóna červených svetiel predo mnou. Šiel som tých 30 kilometrov štyri hodiny. Najzúfalejšia bola posledná hodina: videl som tabuľu s výjazdom do obce a napriek tomu som sa vliekol slimačím tempom. Pred polnocou som bol na fare. Pri dverách stáli dve zasnežené postavy. Synovia chorej. Úplne premrznutí.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite