rozplynuli sa kdesi v šere za stĺpmi. Ich chrám bol starobylý, no ženská ruka spôsobila, že zostarol do krásy. Jeho byzantská loď rozrážala storočia svojou kopulou pokrytou omachovanými kameňmi. Viezla náklad nábožnosti, vzdelanosti, ale aj praktickej pomoci ľuďom z okolia. Tí vonku menili spôsob svojho obliekania, bývania i reči. Rôznymi peniazmi platili za chlieb, podľa toho, ako sa menili vladári a ríše. No chrám cez ikony nemenne hovoril do duše tých, čo v ňom našli svoj prístav. Bol ošarpaný už vtedy, keď predkovia našich otcov kopali základy prvých rotúnd.
Macedónske mestečko Prilep nám ukazovalo čoraz viac ulíc, ako sme stúpali k ruinám hradu nad kláštorom. Hrad mal zrejme v porovnaní s kláštorom príliš pevné hradby. No a také vždy vzbudzujú chuť pokúsiť sa ich trochu dobýjať, najmä v krajine, po ktorej kedysi kráčal Alexander Macedónsky. Cieľom mojej túry bol však mužský kláštor na vrchu Treskavec.
Počas tisícročí vytesali ľudia do skál tohto pohoria ohromné množstvo hrobov. Boli už prázdne a prekračoval som ich s čudnými pocitmi. Prírodne tvarované skalné platne so strojovo presnými otvormi v tvare kvádra.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.