Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Priama reč Lucie Piussi

.lucia Piussi .stĺpčeky .priama reč Lucie Piussi

„Ako deti sú krásne, ale tie gény...“ Hovoria často ľudia o adoptovaných rómskych deťoch. 

Priama reč Lucie Piussi ILUSTRÁCIA NATÁLIA LOŽEKOVÁ/NATALIALOZEKOVA.SK

a uvádzajú príklady: Rozkošná malá Rómka adoptovaná do váženej rodiny. V puberte útek z domu, prostitúcia a vlastné dieťa odložené v nemocnici, atď... 

Tých historiek je milión. Sú často skutočné. Nesú však v sebe hroznú tradíciu dojčenských ústavov, v ktorých boli deti doslova väznené a ktoré sú, chvalabohu, u nás už zrušené. Bábätko či dieťa do šesť rokov, ktoré si dnes na Slovensku adoptujete z detského domova, k vám príde z profi rodiny. To znamená, že vyrastalo s niekým, ku komu sa citovo pripútalo a jeho schopnosť nadviazať v živote zdravé vzťahy je normálna. 

Dojčenské ústavy, tak ako fungovali u nás (a tak, ako stále fungujú napríklad v Česku), sú doslova citovou lobotómiou na opustených ľudských bytostiach. Psychológia v 21. storočí kričí: Ak do istého veku dieťa nenadviaže vzťahovú väzbu = nepripúta sa k jednej-jedinej osobe (je úplne jedno, či je to muž, žena, starý či mladý človek), ak si dieťa nedokáže vypestovať väzbu k jednému a tomu istému človeku, ktorý sa oňho stará takmer nepretržite v tomto kritickom veku, ak sa mu to nepodarí približne do štyroch rokov, (niektorí uvádzajú hranicu tri roky, iní až šesť, pravdepodobne je to individuálne), takýto človek už nikdy v živote nie je schopný nadviazať normálny citový vzťah.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

prihlásiť predplatiť

.diskusia
.neprehliadnite