v rozostavanom kultúrnom dome Sokol. V ohučanom foyeri kutlúrneho domu Sokol jedného mŕtveho banského mesta by podľa logiky veci malo všetko dopadnúť beznádejne, napriek tomu to dopadlo výborne, dokonca tak, že na to asi nikdy nezabudneme. Prečo?
Odpoveď je taká prostá, ako nejaká zenová múdrosť: Majiteľom klubu záležalo. Prvá vec: Už pri našom príchode tam boli. Vítala nás pani v tričku KLADNo1 – vlastnej výroby – aj so svojím parťákom. Keby tam neboli so svojím nadšením, že sme prišli, keby nás privítal len zvukár v akomsi rozostavanom kulturáku a oznámil, že budeme hrať v tomto foyeri, kde každý úder na činelu šuští zo všetkých strán ako detský vláčik, asi by sa nám podlomili kolená.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.