yascha Mounk, jeden z najznámejších expertov na autoritársky populizmus, predpovedá, že „o pár týždňov bude podľa všetkého možné prejsť od Baltského k Egejskému moru bez toho, aby človek opustil to, čo môžeme nazvať pásmo populizmu.“
Nie som si tým istý. Iste, českému koloritu nepomáha chradnúci ruský rezident na Pražskom hrade ani hlboko zakorenená tradícia paranoidného euroskepticizmu, živeného Václavom Klausom. České parlamentné voľby tiež do dolnej komory privedú panoptikum populistických úkazov od sklerotickej KSČM cez Pirátov až po proputinovskú a protiimigračnú stranu vedenú tokijským rodákom Okamurom. A áno, Babišove konflikty záujmov sú šokujúce, podobne ako jeho väzby na Štátnu bezpečnosť či zvesti o tom, ako boli na politické účely používaní novinári v denníkoch, ktoré vlastní. Neimponuje mi ani jeho prvoplánový populizmus a reči, že by Česko nemalo prijať „ani jedného“ utečenca – hystéria o moslimskej imigrácii vytesnila ostatné témy napriek tomu, že krajina imigráciou netrpí. Napriek členstvu vlastnej strany v skupine ALDE, do ktorej majú namierené aj slovenskí Progresívci, navyše Babiš odmieta zavedenie eura.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.